Svätá Barbora – z cyklu Světci a svědci

Svätá Barbora, známa aj ako Barbora z Nikomédie, sa narodila okolo roku 273 v Nikomédii (dnešné Turecko) v rodine bohatého pohanského kupca Dioskura. Je považovaná za mučenicu a sväticu, ktorá je patrónkou baníkov, geológov a všetkých, ktorí vykonávajú nebezpečné povolanie.

Život a obrana viery

Barbora bola krásna a vzdelaná, pričom jej otec sa snažil ochrániť ju pred kresťanskými vplyvmi. Aby ju izoloval od vonkajšieho sveta, dal postaviť vežu, do ktorej ju uväznil. V tejto veži sa Barbora stretla s kresťanskými učiteľmi a tajne prijala krst. Symbolicky dala murárom prikázanie vysekať do veže tri okná, čím chcela vyjadriť svoju vieru v Najsvätejšiu Trojicu.

Keď sa jej otec dozvedel o jej konverzii, rozhneval sa a chcel ju potrestať. Barbore sa podarilo utiecť do lesa, ale napokon bola chytená svojím otcom, ktorý ju vydal úradom.

Mučeníctvo

Barbora bola predvedená pred miestodržiteľa Marciana, ktorý ju mučil a snažil sa ju prinútiť vzdať sa svojej viery. Napokon bola odsúdená na smrť sťatím. Tragédiou bolo, že tento hrozný čin vykonal jej vlastný otec. Podľa legendy bol Dioskuros okamžite potrestaný – zasiahol ho blesk.

Kult a kanonizácia

Svätá Barbora je uctievaná ako mučenica a patrónka mnohých profesií a povolaní spojených s nebezpečenstvom. Kult svätej Barbory sa rozšíril po celom kresťanskom svete a je obzvlášť silný v oblastiach s bohatou baníckou tradíciou.